close
Vážení uživatelé,
16. 8. 2020 budou služby Blog.cz a Galerie.cz ukončeny.
Děkujeme vám za společně strávené roky!
Zjistit více
 

1. SLOVENSKO V OBDOBÍ NOVOVEKU 1 526- 1 711

24. ledna 2008 v 12:27 |  Dejiny SR
1. SLOVENSKO V OBDOBÍ NOVOVEKU 1 526- 1 711
V auguste 1526 v bitke pri Moháči boli porazené uhorské vojská Ľudovíta II. Turkami (Osmanskou ríšou). Sám panovník v boji zahynul, čím vymrela dynastia Jagelovcov.

Znamenalo to zánik stredoveku v Uhorsku a juh Slovenska sa tak dostal na hranicu dvoch svetov- islamského a kresťanského. Už v septembri 1526 Turci obsadili Budín. K zložitej situácii v tomto období pristupujú ešte boje o uhorský trón medzi Jánom Zápoľským a Ferdinandom I. Habsburským, ktorý opieral nároky i trón o dohody uzatvorené v 1515 vo Viedni a v BA medzi cisárom Maximiliánom I. s kráľom Vladislavom Jagelovským o nástupníckych právach Habsburgovcov. Obidvaja kandidáti sa nechali korunovať za uhorských kráľov, čím vzniklo dvojvládie, ktoré trvalo až do smrti Jána Zápoľského 1540. Po jeho smrti však časť uhorskej šlachty vyhlásila Zápoľského syna Jána Žigmunda za kráľa. Jeho zvolenie uznal aj sultán, čo sa stalo zámienkou ďaľšieho rastu napätia medzi Turkami a Ferdinandom I., ktorý si nárokoval vládnuť v celom Uhorsku. Situácia vyvrcholila v 1541, keď sa Uhorsko rozpadlo na tri časti: Budínsky pašalik (ejálet) s tureckou správou Osmanskej ríše, Sedmohradsko s vládou Jána Žigmunda závislou od sultána a na samo Uhorské kráľovstvo v strednom a západnom Uhorsku s ťažiskom na území Slovenska.
Sem sa presťahovali aj hlavné kráľovské úrady, cirkevné inštitúcie a Bratislava sa stala korunovačným mestom a sídlom uhorského snemu. Panstvo Turkov na strednom Dunaji sa skončilo až 1683 ich porážkou pri Viedni(sultán Kara Mustafa), o ktorú sa zaslúžili predovšetkým poľské ( kráľ Jan Sobieski) a saské vojská.
Spojením uhorského kráľovstva, rakúskych a českých krajín v 1526 vznikol v Európe nový štátny útvar Habsburská monarchia. Od nástupu Ferdinanda I. na trón sa začínajú pri vládnutí uplatňovať 3 základné piliere habsburskej politiky: rekatolizácia,
centralizácia štátneho aparátu a v Uhorsku v menšej miere
germanizácia.
Položili sa základy nových byrokratických vládnych orgánov zodpovedných a podriadených panovníkovi- dikastérií. Od 16. stor. sa začína uplatňovať aj nová forma vlády- absolutizmus, ktorý postupne likviduje zásady stavovskej monarchie, obmedzuje práva šlachty, uplatňuje sa štátne úradníctvo, políciaa armáda.
Vzniká aj zložitý systém ústredných orgánov štátnej moci a správy. Vnútorná správa krajiny podlieha Miestodržiteľskej rade. V 1528 vznikla Uhorskákomora ako najvyšší finančný, hospodársky a správny úrad, Uhorská rada fungovala ako poradný orgán panovníka v čisto uhorských záležitostiach. Ako kráľovský úrad silne závislý od centrálnych úradov vo Viedni vznikla v 1690 Uhorská kancelária.
V tomto období nastávajú zmeny aj v oblasti kultúry.Od konca 15. stor. prenikajú na naše územie myšlienky humanizmu a renesancie- záujem o antiku, poéziu uplatňuje sa inštitúcia kultúrneho mecenátu( dvor Juraja Turzu v Bytči). Tento trend sa prejavil aj v školstve, keď pod vedením vzdelaných lektorov (Cox, Eck, Stockel), ktorí vyštudovali humanistické univerzity mimo Uhorska(v Krakove, Viedni, Prahe) sa zreformovalo mestské školstvo. Vznikajú prvé študijné predpisy a poriadky. Najstaršie sú bardejovskej školy zostavené Leonardom Stockelom, ktoré obsahovali súbor práv a povinností študentov a pedagógov. O type univerzitného štúdia v tomto čase hovoriť nemožno, keďže v 16. stor. v Uhorsku nevyvíjala činnosť žiadna univerzita.
Mnohí učenci našli uplatnenie v zahraničí, no časť z nich pôsobila predsa aj na Slovensku. Martin Rakovský, pochádzájúci z Turca, písal politicko-filozofické traktáty o jednotlivých formách štátneho zriadenia.
K významným európskym humanistom patril Ján Sambucký, dvorný historik Rudolfa II., Mikuláš Oláh, ktorý napísal Historicko- geografický opis Uhorska,Lazar Rosseti vypracoval mapu Uhorska, Jakub Priebitzer roku 1578 vydal v Banskej Bystrici prvý astronomický spis na Slovensku- Tractatus de cometa.
Od začiatku 16. stor. sa na Slovensku začína šíriť reformácia. Zasahuje najskôr banské mestá na strednom a východnom Slovensku, kde prevahu získala umiernená reformácia Martina Luthera. Počas reformácie sa na Slovensku používala ako biblický jazyk nemčina, čeština a východoslovenské nárečie. Od 1553, nástupom Mikuláša Oláha do funkcie arcibiskupa, sa začína aktivizovať protireformácia.
Rekatolizáciadosiahla svoj vrchol v druhej polovici 17. stor. V tomto období začína významnú úlohu hrať jezuitská rehoľa. Jej zásluhou vydal roku 1635 arcibiskup Peter Pázmaň zakladajúcu listinu pre katolícku univerzitu v Trnave. Vyučovalo sa na teologickej, filozofickej a neskôr aj na právnickej fakulte, kde sa prednášalo občianske, cirkevné a uhorské právo. Jej najvýznamnejším profesorom bol Martin Svätojánsky z Liptovského Jána, autor uhorskej zbierky zákonov Corpus Iuris Hungarici (1696) a niekoľkozväzkového diela Curiosa et selectoria..., kde zachytil údaje z astronómie, botaniky, geografie a histórie. Na univerzite pôsoboli aj domáci vzdelanci, ktorí sú známi ako uvedomelí Slováci: Samuel Timon- autor práce o uhorských mestách a A. Revický- profesor filozofie. Jej činnosť v Trnave sa skončila roku 1777, keď ju Mária Terézia dala presťahovať do Budína, čo malo za následok zníženie vzdelanostnej úrovne obyvateľov Slovenska.
Okrem Trnavy v 17. storočí existovala evanjelická vysoká škola v Prešove ajezuitská v Košiciach. V období 17.-18. storočia sa pre vznikajúce názory a poznatky slovenských vzdelancov začína používať súhrnný termín barokový slavizmus. Je spojený s obdobím baroka, ktoré sa na Slovensku spája so založením Trnavskej univerzity, pôsobením architektov z Viedne a početnou stavbou kostolov a kláštorov. Medzi najvýznamnejších barokových slavistov patrili Martin Svätojánsky, Samuel Timon, Ján Baltazar Magin- autor Apológie, prvej obrany Slovákov z roku 1723, Matej Bel z Očovej- autor diela Historicko-zemepisné vedomosti o súvekom Uhorsku (Notície). Táto skupina vzdelancov zdôrazňovala starobylosť slovanského národa, autochtónnosť Slovákov a pomenovanie Slovák-Slovan odvodzovali od slova sláva, slovo, človek.
Do tohto hospodárskeho a kultúrneho vývoja v 17.-18. storočí zasiahli protihabsburské stavovské šľachtické povstania. Ich hlavným cieľom bolo odstrániť centralistickú politiku Viedne,
dosiahnuť náboženskú slobodu,
nezávislosť Uhorska a
zachovanie starých výsadšľachty.
Prvým povstaním bolo povstanie Štefana Bočkaja (1604-1606), ktorý v priebehu roka obsadil takmer celé Slovensko. Skončilo sa Viedenským mierom v roku 1606, ktorým sa privilegovanému obyvateľstvu zaručovala náboženská sloboda a amnestia účastníkom povstania. Táto náboženská sloboda bola iba slobodou v otázke vierovyznania, ale pokiaľ išlo o držbu a výstavbu kostolov, platila zásada " cuius regio, eius religio"- koho územie, toho náboženstvo. Aj napriek uzavretiu Viedenského mieru Habsburgovci pokračovali v prenasledovaní protestantov.
V 1619vypuklo druhé povstanie pod vedením Gabriela Betlena, sedmohradského kniežaťa, ktorý počas tridsaťročnej vojny nadviazal styky aj s českými protestantskými stavmi. Príčiny a ciele povstania boli deklarované v dokumente Sťažnosti Uhorska. Povstanie sa skončilo uzavretím mieru vo Viedni a Bratislave v roku 1626.
Nástupca G. Betlena, František I. Rákoci povstal v rokoch 1644- 1645. Jeho ťaženie sa skončilo mierom uzavretým v Linzi. Mierová zmluva potvrdila náboženské práva protestantov a vzťahovala sa aj na podanných.Paralelne so šľachtickými povstaniami vypukli aj protifeudálne boje podanných. Tie na území východného Slovenska vyvrcholili povstaním Petra Čásara v 1631
a severovýchodného Maďarska a Gašpara Piku na Orave. V roku 1671 bolo zlikvidované aj Vešeléniho sprisahanie, ktorého vodcovia (palatín Vešeléni, chorvátsky bán Peter Zríni) nadviazali styky s francúzskym kráľom Ľudovítom XIV.
Ďaľšie veľké povstanie vypuklo v 1678 pod vedením Imricha Tokoliho, ktorý sa postavil na čelo kurucov (povstalcov, podanných, účastníkov stavovského protihabsburského boja) a obsadil aj slovenské banské mestá. Panovník, aby upokojil situáciu, bol dokonca nútený zvolať v roku 1681 do mesta Šoproň snem, na ktorom sa uskutočnila voľba palatína a potvrdili sa výsady šľachty. Tokoliho však povstalci postupne opúšťali a panovník sa mu pomstil trestnou výpravou známou ako "prešovské jatky" generála Caraffu vroku 1687, súčasťou ktorej bola aj poprava 24 prešovských mešťanov a šľachticov.
Na sneme konanom v tom istom roku ako pomsta voči povstalcom a odbojnej šľachte sa zrušila zásada voľby panovníka, uhorská koruna sa vyhlásila v rode Habsburgovcov za dedičnú a zrušilo sa právo branného odporu z roku 1222.
Posledným povstaním bolo povstanie Františka II. Rákociho (1703-1711). Povstalci na povstaleckom sneme v Sečanoch (1705) zvolili Rákociho za vodcu šľachtickej konfederácie s titulom knieža a v roku 1707 na sneme v maďarskom meste Onod sa deklarovala detronizácia Habsburgovcov a nastalo interregnum. To bolo odvolané 1708, keď povstanie bolo bitkou pri Trenčíne potlačené. Protihabsburské stavovské povstania sa definitívne skončili mierom uzavretým v rumunskom meste Satu-Marev roku 1711, na podpisovaní ktorého sa zúčastnili zástupcovia panovníka a zvyšky povstalcov.
Výsledky protihabsburských povstaní:
- Habsburgovci si udržali panstvo v Uhorsku, aj v Čechách
- Uhorská šľachta si potvrdila svoje výsady a nezdaniteľnosť
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama